...z tohto dôvodu si UNICEF najal naše hlavy a svaly, aby sme kopali jamy, zdrôtovali drevené konštrukcie a pokrývali ich stenami z cukrovej trstiny, a tým poskytli deťom dočasné štúdijné priestory…po prehadzovaní tehál v Piscu ma osvojovanie nových zručností mimoriadne nadchlo…s “kombináčkami” narábam, ako by som sa s nimi hrala od “perinky”…deti sú skvelé…no ich zvýšená koncentrácia po zvonení oznamujúcom prestávku je mnohokrát ťažko stráviteľná…zásobujú nás sladkými žemľami, ktoré dostávajú zdarma od štátu…vraj obsahujú potrebné vitamíny a minerály, ale zoznam ingrediencií sa môže pochváliť len nadmerným podielom cukru a odradzujúcimi chemickými názvami…celkovo možno skonštatovať, že cukor je Peruáncom tak blízky ako kukurica...sladia priveľmi - až sa Vám pri prvom súste pusa zlepuje…a z tých malých pojašencov sa stávajú nekontrolovateľné hyperobjekty, ktoré behajú po školskom dvore bosé a myšičkujú s futbalovou loptou lepšie ako slovenský národný výber…väčšinu tried staviame v odľahlejších vidieckych oblastiach, kde máme tú česť byť prvými “bielymi” ľuďmi, s ktorými tieto komunity prichádzajú do kontaktu…s úsmevom odpovedáme na otázky, že “áno, ľudia majú rôzne farby vlasov a očí”, “nie, nie som vydatá, nemám deti, ale inak som úplne normálna”… ktovie, ako vnímajú prítomnosť žien na stavenisku…koľko rozvášnených debát pri večernom stole spôsobilo moje oháňanie s kladivom…a to ešte nevideli, ako s 50-kilovou zbíjačkou rozbíjam betón…((a presne sem ((P1000586.JPG, DSC08637.JPG)) sa da obrazok)) …jedno ráno sme mali možnosť na oblohe pozorovať zvláštny úkaz…okolo slnka sa vytvoril kruh vo farbách dúhy…miestni ľudia len pokrčili plecami a tvárili sa, že je to tak normálne ako chodenie na veľkú potrebu uprostred obývačky…čo mimochodom patrí medzi bežné praktiky…len tlupa Gringov (kolektívne pomenovanie pre ne-Peruáncov) čumela na nebo s otvorenou pusou a hľadala názov a vysvetlenie pre svetožiaru, ktorá zdobila slnko po zvyšok dňa…na obed sme boli pozvaní k rodine, ktorá býva hneď za školským plotom…usadili nás okolo veľkého stola uprostred dvora…pomedzi stoličky pobehoval vyziabnutý kohút, ktorý možno vyskočil z hrnca...a pri dverách sa vynímala novučičká chladnička LG…kontrast chatrčí s modernou technikou vídam na dennom poriadku, ale aj tak nevychádzam z úžasu…rovnako ako pri zhliadnutí pastiera na koni, ktorý pred sebou tlačí stádo kráv, oslov, kôz a oviec, a pritom kričí na manželku prostredníctvom mobilného telefónu...možno jej kričí, aby nasadila antikoncepciu a miesto tancovania pri zvučke telenovely šla drevo nanosiť, oheň rozložiť, múku preosiať, cesto zamiesiť...
