reklama

Tehlou po hlave

21. 10. 2007 ...San Martin 537...tak znelo sobotňajšie pracovné zadanie...kedysi bol Boulevard San Martin vypichnutou promenádou medzi centrom Pisca a priľahlou plážou...po jeho stranách stáli prepychové rezidencie peruánskej smotánky...dnes je len prašnou cestou, po ktorej sa pomedzi bagre preháňajú len rikše s cieľom uniknúť pred poteciálnymi zlodejmi...a dobrovoľníci s fúrikmi, ktorí tie spadnuté chajdy spratujú...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu
(zdroj: Lenka Blanárová)

...Neesh nás zaviedol k zrútenému domu mladej, slobodnej matky...ukázala nám časť steny, ktorú chcela zbúrať, aby sa mohlo začať s výstavbou novej...na prvý pohľad ľahká úloha...zobrali sme kladivá do rúk a presne mierenými údermi sme uvoľňovali tehly, ktoré ešte držali pokope...susedovým pitbulom sa náš rachot ani trochu nepozdával...brechali, skákali, hľadali diery v plote, ktorými by sa k nám predrali...znehybneli sme...ja sa psov vo všeobecnosti nebojím, ale pitbul do tejto kategórie nepatrí...o chvíľku nás svojím maskáčovým zjavom poctil i sám pán sused, ktorý svojich miláčikov spacifikoval...nasledoval boj o stenu...zbúrať, nezbúrať...komu vlastne patrí??...stáli sme medzi útlou žienkou a majiteľom zabijakov...hlavy nám pri ich slovnej prestrelke kmitali zo strany na stranu...nakoniec sa dohodli...sused odpochodoval do svojej kartónovej haciendy, mamička späť do obchodu, kde si zarába na živobytie...a my sme sa vrátili ku kladivám......bum...buch...báááááác...”au”...tehla mi pristála na hlave...zátylok som si chytila oboma rukami...čakala som na bolesť, ktorá mala mojim nervovým receptorom “dôjsť” s časovým oneskorením...”No to je v keli...som tu len druhý týždeň a už aj vyfasujem fraktúru lebečnej kosti...naši ma zabijú.”...všetci sa okolo mňa zhŕkli...“Si v poriadku??”Áno, myslím, že som...ani to nebolí””Ale ty krvácaš!!!!! ...na krku som si nahmatala teplý pramienok tmavočervenej tekutiny...”No paráááááada...takže predsa len budem mať dočinenia s tunajšími lekármi a našimi poisťovňami”...Jay Starr ma chytila za rameno a ťahá ma späť do základne...”Si ozaj v poriadku?? Netočí sa ti hlava?? Nechce sa ti zvracať??””Nie, som OK.”...Jay pokračuje vo svojom lamentovaní, “Zabehneme do nemocnice, zašijú ti to.”...neodpovedám...hlavou sa mi preháňa len jedno...“Ja nechcem ísť do nemocniceeeeeeeee”......prechádzame dvermi našej základne...golier mám už kvalitne zakrvavený...aj ruky a tvár...scéna ako z hororového filmu...”Čo sa stalo?? Mám zavolať taxík?”ozýva sa zo všetkých strán...”Nie, som v poriadku...to mi len tehla capla na hlavu...hehe...teraz už naši budú mať svätú pravdu, keď povedia, že som trafená...mierne, ale presne:-)...posadili ma na stoličku vo dvore...Andrea, Keren a Rachel sa nado mňa postavili ako tri sudičky...prehrabovali sa mi vo vlasoch a hľadali ranu...nasadili dezinfekčné zbrane a po jej vyčistení skonštatovali len malý škrabanec...hehe...hlavu mám tvrdú...prvotriedna kvalita..."Idem sa umyť...musím sa vrátiť späť k tímu."...môj malý chirurgický tím len zamrazilo...Andrea ma chytila za čelo a s úškrnkom poznamenala, "Ajáááj, dostavujú sa prvé príznaky vážneho poranenia"...po chvíľke nekontrolovateľného smiechu rázne dodala, "Dnes už nikam nepôjdeš!!""Ale...""Ani sa nepohneš...""Ale...ale ja musím!!"...zdvihla na mňa ľavé obočie a čakala, čo zo mňa vylezie..."Dnes dostali naše kuchárky voľno...večeru varím ja...slovenský recept...určite sa nemám ani pohnúť??"...na tvári sa mi pohrával šibalský úsmev...víťazoslávne som cerila zúbky...vedela som, že som túto bitku vyhrala...Andrea stisla pery..."No dobre...ani sa nepohneš...z kuchyne :-)"...po západe slnka sa mi podarilo nasýtiť 70 hladných indivíduí...podávali sa zemiaky nakyslo a šošovicový prívarok...chýbali len voňavé slovenské klobásky, lebo tie peruánske ružové zázraky videli mäso asi len na etikete prilepenej na vrecúšku, v ktorom som ich kúpila...všetkým chutilo..."dupľovali" až do zmiznutia posleného zrniečka šošovice...Lucas sa ku mne pritúlil..."Ďakujem, bolo to výborné...nemohla by si s tehlou dostávať častejšie??"

Lenka Blanárová

Lenka Blanárová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som šťastný človek...i keď mnohí by ma nazvali šťastným bláznom...robím, čo ma baví, i keď to robím zadarmo...zaplatené dostavám v skúsenostiach, úsmevoch a pohľadoch, ktoré sa otvárajú mojej zrkadlovke...sú však tak vzácne, že môžem skonštatovať nadpriemerné platové ohodnotenie :-) ...tak drahé, že ich nemôžem predať...a tak sa o ne s Vami podelím :-) Zoznam autorových rubrík:  NórskoBangladéšPeruStážistický denníkFrancúzsko

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu