23. 1. 2008 Prvá noc v Rayende...spím veľmi nekľudne...telo si ešte nenavyklo na zmenu svetových strán...v dome je chladno...spacák mi nestačí zohrievať telo...zavŕtavam sa do ňho ešte hlbšie...zobúdzam sa na plačlivý spev, ktorý sa ozýva z neďalekej mešity...vychádzam na balkón privítať nový deň...na stole nás čakajú teplé raňajky...no na tie si budem musieť ešte dlho zvykať...ryža, pikantná curry omáčka so zeleninou, prípadne ázijské cestoviny premiešané s neznámymi bylinkami...niečo podobné budeme mať i na obed i večeru...srdce mi piští po chrumkavom pečive alebo aspoň musli...snívam o káve...miesto neho mi naša kuchárka Lovely („Pekná“) podáva plechový hrnček s presladeným tchaiom s mliekom...“Uff, toto veru nemusím,“ ohŕňam nos a hreším sa za prejavy rozmaznaného decka...nie som sama, komu „nešmakuje“...iné to však nebude...ak nechceme, budeme hladní...